Sozopol - dobrodružstvo na počkanie I.

Autor: Tomáš Gluchman | 25.8.2007 o 18:30 | Karma článku: 7,57 | Prečítané:  3517x

Dovolenka ako z rozprávky? Možno. Každopádne, ak chcete byť šokovaní a zároveň naopak aj príjemne prekvapení, doprajte si dovolenku v Bulharsku. Dobrodružstvo takmer na každom rohu. A vedzte, že takých rohov je v Sozopole nepreberné množstvo.

Sozopol, pláž HarmaniteSozopol, pláž Harmanite
Juhobulharský Sozopol je malebné rybárske mestečko usadené na poloostrove v tvare zahnutého tureckého meča, v polovici rázne rozdelený na starú a novú časť mesta. Rovnako sú hovorovo pomenované aj obe sozopolské pláže - menšia stará a väčšia nová pláž. V letných mesiacoch, kedy jeho obyvateľstvo vzrastie aj o vyše 100%, sa stáva rušným turistickým centrom pričom, podľa mojich laických odhadov, asi dve pätiny môžu tvoriť nebulharsky hovoriaci ľudia.

Ja som sa sem na celé dva týždne vydal so svojou milou, konečne si po dlhom čase oddýchnuť od rôznych civilizačných a akademických povinností, prostredníctvom jednej pražskej cestovnej agentúry.

Stará pláž v noci
Stará pláž v noci

Slnko a piesok

Pierko v piesku
Pierko v piesku

Sozopol je mnohými označovaný za prekrásne miesto, či už chcete vyraziť za pamiatkami, nespútanou alkoholickou zábavou, alebo sa vypekať na čisto-špinavých plážach. Á propos, netuším, za čo dostala najväčšia sozopolská pláž Harmanite modrú vlajku čistoty pláže. Na každom kroku totiž kruto čaká buď akýsi nedopalok, tyčinka od niečoho, či v extrémnych prípadoch (a našťastie veľmi zriedkavých) aj úlomok skla. Pomerne často sa na oboch piesočnatých oddychových priestoroch vyskytuje aj vyflusnutá kôpka zaschnutých morských rias, očividne zopár dní starých, miestami sa už aj stávajú domovom priateľských múch, či pohrebiskom zosnulých malých bielych hríbovitých medúz (pravdepodobne Rhopilema verrilli).

Počas posledného neveterného dňa sme boli svedkami dokonca stojatej takmer-bažiny v časti zátoky obmývajucej novú pláž, kedy sa táto "zelenina" rias na breh nevyplavovala a v dôsledku neskutočne slabých vĺn ostávala zajatá zopár metrov pred cieľovou stanicou. Pri tomto mi akurát napadá, aké sú vlny kontraproduktívne - keď sú prisilné, je zle, keď sú prislabé, opäť :).

nohy-vo-vode.jpg
Moje nohy vo vode

Zarazilo nás však to, podľa akých kritérií sú na búdkach plavčíkov vyvesované vlajočky, ktoré slúžia pre nás - turistov - ako znamenia, v akom stave je more, v prípade ak nám zlyhá selský rozum a naše zrakové orgány. Aby ste teda boli v obraze, zelené vlajky symbolizujú akýsi stav bezpečia, teda, že do vody je možné si brať rôzne nafukovačky, požičiavať si vodné bicykle, či bez problémov sa dostať aj ďalej do mora, keďže voda je relatívne plytká. Žlté vlajky zasa naznačujú, že rôzne amatérske vodné nafukovacie prostriedky vám tzv. "gard" (zkomolenina anglického "guard" - stráž; o angličtine neskôr) stopercentne neschváli a bude pískať na svojich píšťalôčkach, kým sa svojej predstavy vodnej zábavy nevzdáte.

stara-plaz-3.jpg
Vlny na starej pláži

Tiež je človek takto obmedzený sa zdržiavať v bezprostrednej blízkosti piesočného povrchu. Červené vlajky už znamenajú striktný zákaz máčania sa v slanej vode, o hocičom viac radšej ani nepremýšľajte ;)

Nepochopiteľné však na tomto "ich" systéme vlajočkovania bolo to, že v čase, keď bolo more také kľudné, žeby sa vám nepodarilo chytiť morskú chorobu, ani keby ste si to priali, nad plavčíckymi hlavami v bezvetrí voľne viseli vlajky žltej farby, zatiaľčo inokedy, keď by ste ma na akúsi nafukovačku ani z ďaleka neukecali, sa vo vetre kymácali zasa vlajky farby zelenej.

stara-plaz-2.jpg
Pohľad na starú pláž zo severu
zelenina.jpg
"Zeleninové" riasy slúžili predovšetkým na odviazanú zábavu tohoto šteňaťa

Ubytovanie


Malebné rybárske domčeky

V kontraste starobylých drevených rybárskych chatrčí čnejúcim sa nad hlavami turistov v Starom Sozopole vyrastajú ako huby po daždi na opačnom konci mesta úplne nové ubytovacie komplexy. Podaktoré dokážu byť až neskutočne nádherné. Je to však trochu smutné v porovnaní s verejnými komunikáciami, ktoré sú v otrasnom stave, najmä však v priestoroch Nového Sozopolu, v priamej úmere vzdialenosti od centra mesta. Či už úzke chodníky, ktoré sú ešte viac zúžené v dôsledku zaparkovaného kovového ignoranta na štyroch kolesách, miestami dokonca tieto pásiky pre chodcov pre istotu radšej nie sú a krehký turista sa tak musí obšmietať po ceste pomedzi šialene jazdiacich Balkáncov, alebo populárne zapáchajúce odpadkové kontajnery takmer na každom kroku, z ktorých sa ľudský žalúdok vždy s radosťou zdvíha.

Napriek tomu sa tu však darí novým apartmánom, či dokonca celým súkromným domom, ktoré tunajšie realitné kancelárie masovo ponúkajú k predaju bývaniachtivým cudzincom.

izba-1.jpg
Naša skromná izbietka

Náš dvojhviezdičkový penzión však prekvapivo spĺňal základné požiadavky, ktoré by mal spĺňať až dvojhviezdičkový hotel, ako som pred časom čítal v Mladej Fronte. Dokonca mal aj naviac. Nepríjemná bola ale až príliš mäkká posteľ, pri každom nepatrnom pohybe praskajúca a vŕzgajúca. Potešil však súkromný balkón, televízia s takmer 60 výhradne bulharskými programami (ešte šťastie, že Bulhari sú leniví filmy dabovať :-)) a vlastná chladnička. Bodla by však ešte nejaká klimatizácia...

Iní dovolenkujúci sa síce môžu chváliť novými, ešte poriadne nerozbalenými plastovými oknami, ktorých účel mi v tejto takmer subtropickej krajine uniká, avšak novo vybudované podlažia nemajú ešte ani omietnutú fasádu.

dom-1.jpg
V tejto histórií žijú zväčša už len domáci

Poďme sa najesť

pizza.jpg
Ale pizzu majú chutnú

Kameň úrazu - reštaurácie. Zdá sa, že v takomto turistami preplnenom mestečku ešte stále je komunikácia s čašníkom po anglicky v stravovacom zariadení akýmsi nadštandardom, za ktorý si musí chudobný turista priplatiť. Očividne, ak sa nestravujete v jednej z drahších reštaurácií, tak z času na čas musí prísť na radu aj komunikácia s rukami a nohami, prípadne základnými znalosťami bulharčiny a, čuduj sa svete, aj východoslovenčiny. Áno, what a luck! Lenže, nefunguje to všade. Niekde sú takí zahrabaní a pyšní na neznalosť svetovo najpoužívanejšieho komunikačného jazyka, že sa proste nedohovoríte. Ak máte to šťastie, tak vám ani nedonesú anglické menu.

To je jedna stránka veci. Možno by to až tak nevadilo, ak by si vás personál aj všímal. Mali sme dojem, akoby bolo ich národným čašníckym zvykom svojich hostí trpezlivo ignorovať. Nepomáhalo ani intenzívne zabodávanie pohľadu z mojej strany. Ak sa nepodarilo vylúdiť v pravom okamihu frázu "bill please", tak zaplatiť sa nám podarilo až prosením s mávajúcou peňaženkou cez niekoľko stolov. Inokedy sme znechutení radšej nechali adekvátny objem peňazí na stole a bez povšimnutia odišli. Teda, ak nebolo potrebné rozmieňať.

banan.jpg
Hriešne drahý banán - 3 lv (60 Sk)

Jedného krásneho dňa sme skúsili taký malý experiment. V rušnej reštaurácií, kde čašníci pobehovali a tvárili sa ustarostene, sme skúsili spočítať čas čakania na menu. Po siedmych minútach a množstve chtivých pohľadov na okolo pohybujúci sa personál sme sa zdvihli a rozhodli spraviť tržbu konkurencií naproti cez ulicu. Tam sa k nám po piatich minútach dostal na dostrel čašník, nenápadne sa na mňa pozrel a po tom, ako som ukázal na hodinky a vyslovil kúzelné slovíčko "menu" sa zhrozil a s ospravedlňovaním priniesol dva vytúžené jedálne lístky. Ale aspoň bol ochotný a dokonca nám aj poradil s výberom.

Iní sa zase môžu oháňať mottom "ochota moja, neopúšťaj ma". Zvlášť, keď vám čašník v ľudoprázdnej reštaurácií drzo odmietne priniesť Frapé, pretože TOTO je reštaurácia... i keď s neoznačeným rozdielom medzi ňou a barom, kde sa práve nápoje bez jedla servírujú. A človek sa len chcel osviežiť pri krásnom výhľade na spenené morské vlny rozbíjajúce sa o tmavé čiernomorské skaly... Zbohom. Situácia sa začala vyvíjať, keď sme úplne rovnako pochodili o niekoľko krokov ďalej. Hold, mentalita sa nezaprie. Po ďalšej takejto reštaurácií, keď nás toto pobehovanie prestalo baviť, sme našťastie narazili na drink bar. Človek sa však za koktejlom uchodí.

Podobne to je aj pri iných obchodných činnostiach, ale o tom už spolu s múzeom, potápaním, pozorovaním falošných hviezd a hľadaním tlače v latinke nabudúce, sem by sa to naraz nevmestilo ;)

Foto: Janka a ja

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?