Keď sa východ zgrupuje alebo ďalšie východniarske stretko (+ fotky)

Autor: Tomáš Gluchman | 4.2.2006 o 23:10 | Karma článku: 9,20 | Prečítané:  3547x

Stalo sa to v jeden uchladený februárový piatkový podvečer. Na metropolu Šariša pomaly dopadal tmavý dotyk noci a ja som sa vybral napospas mestu. Nemal som ale v pláne potulky tmavými ulicami, lež moje kroky viedli do podzemia jednej príjemnej prešovskej reštaurácie, kde už ale, na moje prekvapenie, čakalo šesť vysmiatych očí...

Patrí sa samozrejme povedať, že cestou od hromadnej zastávky mestskej autobusovej dopravy som pri hľadaní správneho vchodu narazil na jednu nemenovanú KE-blogerku, s ktorou som zdieľal prvé kroky na oné osudné stravovacie miesto.

Samotný proces zvítania bol už hladký ako lístkové cesto. Vedel som, že mušketierov má byť šesť, pozície držali zatiaľ len traja. Na prvý pohľad som spoznal Ivana Riasa, zdieľajúc kolmicu na môj uhol pohľadu s Mariánom Križovenským. Na zistenie kto bola tá záhadná žena s neznámou tvárou uprostred som musel pristúpiť bližšie a prelistovať opäť zoznam avizovaných zučastnených. Jasné. Tamara Lučinská! Niektoré fotky občas spôsobujú automatickú aktiváciu mozgového modulu spoznávania neznámych tvárí. Ale nevadí, hlavné je, že sa blogeri našli. Zanedlho, nevedno ani ako, k nám z neba spadol aj Filip Klička, ktorý rozkrútil aj motor samotného posedenia, a to sa naostro rozbehlo.

A vtedy to prišlo. Nečakane, ako blesk z jasného neba sa blogeri dozvedeli šokujúcu správu (teda.. aspoň pre koho ako :)). Tamara Lučinská vôbec nie je Tamara Lučinská! Volá sa... No, nechám vás ešte trochu ponapínať, prípadne toto odhalenie podstrčím niekomu inému ;)

Minúty ubiehali, čašník čakal na objednávku, pohodová hudba hrala a blogeri diskutovali. Každý sa poctivo predstavil, povedal, čo je zač a ja som si všimol, že tak, ako to bolo v prípade júnového bašavelu, aj v tento deň počet hostí presahoval menšinu domácich. Ivan, Katka a Filip pribehli z Košíc, Tamara od Svidníka a domácu skupinku som tvoril ja s Mariánom. Rečová, vzialenostná, ba ani veková bariéra nám nebránila holdovať dobrej nálade a občasnému prípitku.

Keďže sa egoizmus na naše stretko nedostavil, začali sme myslieť aj na tých, ktorí sa v tom čase združovali na opačnom konci našej republiky - v Bratislave. Marián sa dokonca podujal, že im napíše SMSku a tak sme začali kolektívne dumať nad jej obsahom. Po nejakom čase sme sa predsalen zhodli na výstižnom "Komorné východoslovenské sexteto zdraví valné zhromaždenie BA blog.sme.sk" (dúfam, že som si to zapamätal správne). Teraz už len čakať, kým to nepotvrdí niekto zo zučastnených. V tomto kontexte nás takisto napadla aj jedna obrovská výhoda nízkej účasti na vychodňarskom bašaveli - vysoká pravdepodobnosť, že sa k slovu dostane ozaj každý a ozaj každý si ho aj vypočuje. Ale samozrejme, nikto nemal nič proti tomu, že sa nás mohlo zísť viac...

Keď sa už schyľovalo ku koncu konzumačnej časti (ozaj, jedlo bolo výborné!), začali sme sa venovať štandardnej téme "Ako ste sa dostali k blog.sme.sk". Nuž, neverili by ste, ale cesty k blogu občas dokážu prekonať aj tie do Ríma.

Tém, ktoré predstavovali obsah našich úvah a dialógov, bolo neúrekom, ba dokonca až toľko, že si už na ne ani poriadne nespomínam. Stále, keď sme sa dopracovali k niečomu vážnemu, vracali sme sa v rámci bašavelu na tému veselú, veď neprišli sme tam smútiť. Kto netuší, aký je význam slova "bašavel", odkazujem ho na Šarisko-slovenský slovník šarisko-slovenských slov.

Po určitom čase (cca 4-5 hodín) nadišiel dlho neočakávaný okamih - sekvenčné lúčenie. To už nestihol Filip, ktorý rezignoval priskoro na to, aby ho zachytil môj objektív (zastavil sa prakticky len na skok, myslím, že mal nejaké pracovné povinnosti, ale Marián ho cvakol!). V nastavenom čase nás opustila ponáhľajúca sa Katka Šimková a o necelú hodinku aj Tamara Lučinská. Darmo ich Ivan presviedčal, že spoje chodia aj na druhý deň, nedali si poradiť. Obe ale necestovali naprázdno - boli totiž obdarované voľne ležiacimi červenými ružami vo váze na stole, ktorých počet sa akoby naschvál rovnal dvom - teda počtu ženského osadenstva februárového meetingu.

Zanedlho som zbalil švestky aj ja, odolávajúc tlaku oboch zostávajúcich, ktorí ma presviedčali o nesprávnom konaní. No čo už, povinnosti volajú. Do kedy vytrvali obaja hádankári už ale zostáva hádankou, na ktorú odpoveď sa mi nepodarilo vypátrať.

A aby tento článok nebol len o písmenách, pridávam aj poskromnú fotoreportáž, či vlastne akési útržky piatkového príjemne stráveného večera. Naozaj, tešilo ma very much :)

Marián Križovenský
Marián Križovenský

Tamara Lučinská
Tamara Lučinská: "A potom ten Rus povedal..." (hovorili sa tu aj vtipy :))

Katka Šimková
Katka Šimková

Ivan Rias
a Ivan Rias

Prezenčka
Prezenčka :)

Sviečky
Sviečková atmoška

M+ - kontrola obrázkov
Kontrola expozície :)

Vospolok
Teraz trošku bez blesku... (M+, TL, IR)

Tamara - šťastnú cestu
Šťastnú cestu :)

PS: Tamara sa vlastným menom volá.. Áále, veď skúste hádať sami ;) A prezradím ešte, že na SME bloguje aj jej syn. Aj toho skúste sami pohľadať ;)

PS2: Horúca správa - Ivan Rias predsalen zostal v Prešove do štvrtej, ale podarilo sa mu dostať až do Rimavskej Soboty!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.


Už ste čítali?