A je to tu (alebo predpondelňajšia úvaha)

Autor: Tomáš Gluchman | 2.4.2006 o 11:30 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  1277x

Prichádza. Blíži sa ako hladný vlk k svojej vysnívanej ovečke. Potajomky a s povesťou vlaňajšieho faux-pas sa časovými zónami na Slovensko prikráda pondelok, 3. apríla - deň písomnej časti maturít zo slovenského jazyka a literatúry. Deň, ktorí jedni považujú za neodbytnú súčasť nového slovenského školstva, zatiaľčo iní ho zatracujú. Možno by tento deň nebol ničím výnimočným a správal by som sa k nemu, ako k ďalšiemu povíkendovému pondelku, keby to nebolo tých 24 hodín, ktoré novodobých maturantov uvedú do kolotoča ich imatrikulácie do sveta "dospelých". Tento deň ale bude ešte niečim výnimočný. Tentokrát totiž nad dvojhárok čistopisu zasadnem ja. Prirodzene, spolu so svojimi spolužiakmi, inými rovesníkmi a inými "nerovesníkmi".

Preč sú časy, kedy som sa bezducho potuloval svojimi očami po triede počas nudnej hodiny. Nechápavo som sa pýtal sám seba, načo mi je sa učiť toľko zbytočností. Dnes už viem, kvôli čomu som si naťahoval mozgové závity. Všetky poctivo, v zošite zapísané informácie majú svoj jasný význam. Je ním ústna maturitná skúška. Tá, našťastie tohto týždňa nehrozí, avšak nemusím byť smutný ani z toho, že ma nepostihne. Teším sa ale na prekrásny letný mesiac jún (samozrejme, pokiaľ sa neskazí pod vplyvom kyslých dažďov, či náhleho severského ochladenia). Vtedy mi totiž začínajú najdlhšie prázdniny v mojom živote doposiaľ. O tom ale inokedy.

Zatiaľ sa nachádzame ešte v rovnobežke apríla. Najbláznivejšieho mesiaca všetkých mesiacov. Toho roku sa k tejto jednočlennej skupinke pridá aj jeho mladší brat Máj. Spolu tak budú tvoriť dvojicu súrodencov, ktorá poznačí život socialistických ročníkov 1985 až 1987 (prípadne aj mladších - takmer revolučných 88-čiek), a to natrvalo. Táto jazva mnohých posunie ďalej, no zrejme sa vyskytnú aj dobrovoľníci, ktorým sa v škole zapáčilo a chcú si ju užiť i na počiatku jesene - počas reparácie skazených maturitných pokusov v septembri.

Už len zopár hodín ma delí od momentu, kedy sa odiem do čierneho, slabo prúžkovaného obleku, utiahnem kravatu a s optimistickým úsmevom sa vydám napospas slohovému dňu. Dúfam len, že sa nepotvrdia moje predstavy o bezmyšlienkovom a beznápadovom stave, ktoré ma začínajú čoraz viac obťažovať. Viem, je to len formalita a banalita, no aj drobná chybička môže mať teoreticky fatálne následky. Preháňam? Nevadí, každý raz musí, a keď musíš, tak musíš...

Ostáva mi tak dúfať a predstavovať si, že mám tvorivý slohový talent pre vyjadrovanie svojich myšlienok okamžite a pod časovým tlakom a ďakovať vám (čitateľom tohto blogu) za pozitívnu podporu môjho ja. Tým, ktorí sa nachádzajú tiež v maturitnom ročníku a pripravujú sa fyzicky a psychicky na najbližší pondelok odkazujem: "Neboj, veď to spravíš" a neprajníkom: "Mám vás v paži". Za pozornosť ďakujem, uvidíme sa niekedy nabudúce ;)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?