Slovenské Království v Prahe

Autor: Tomáš Gluchman | 6.11.2006 o 0:00 | Karma článku: 2,89 | Prečítané:  1282x

Klávesa ku klávese sadla a v Prahe sa opäť raz vyrojilo kĺbko blogovacích nadšencov, nenadšencov a pridružených spoluobčanov. A ja som ako sa ako jeden z elementov tohto zasadnutia zúčastnil.

Na Žižkov se nejezdí vlakem, a už vůbec ne přes Benešov. Poznáte tú vetu z Obecnej školy? Práve tá ma napadla, keď som už 25 minút sedel v tramvaji cestou z Dejvíc priamo pod žižkovskú televíznu vežu, do akéhosi Království, kde už mali čakať vysmiaty blogeri. A veru vlakom by sa tam asi ani neoplatilo chodiť (zvlášť keď mám predplatenú MHD lítačku :-P). Po strmom výstupe na Kubelíkovu ulicu som vetrom ošľahaný pokoril vstupný koridor tamojšej reštaurácie s pocitom dobre odvedeného tepla radiátorov tohto stravovacieho zariadenia. Na moje počudovanie vo vedľajšom salóniku už bola pekná hŕstka akýchsi Slovákov, ktorí na mňa vyvalili oči a nevedeli, kam si ma majú vo svojich fotoalbumoch zaradiť :) Potom, ako som si zopárkrát vymenil zoznamovacie podania rúk to už bolo všetkým jasné, avšak nikomu nesedel môj udivený výraz z aktuálnej fotky po vašej pravici.

No nič to. Veď. Na moje prekvapenie do českej metropoly dorazila aj Lienka zo Slovenska a na stretko priniesla so sebou aj svojho Beďa. Po mojom príchode sa k stolu pridal okrem iných aj Marcel Bodnár a trio Katka Hybenová a Igor. Vospolok sme pozisťovali odkiaľto vlastne všetci sme, podaktorí sme si precvičili aj, či sme ešte nezabudli hutorec po šarišsky a poobjednávali zopár rúnd všakovakých tekutých nápojov. Zaujímavé bolo, že severná polovica stola (myslím tým tá, ktorá bola otočené smerom na sever) dookola otáčala pivo, tá južna zasa naopak, chľastala nealkoholický čajík. Geografický stred si zasa ochucoval jazyk, myslím, že nejakou zmrzlinou (či čo to bolo).

Osobne som to príliš časovo nemal vyriešené ideálne, pretože táto stretávka presne vypĺňala miesto medzi školou, spánkom a školou, preto som aj skôr rezignoval na moju funkciu okrajníka spoločenského a po jedenástej upaľoval späť spať do strahovskej králikárne.

Počas príprav na môj odchod sa začali rozoberať príčiny a dopady na ľudí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dali dohromady s blogovacím systémom SMEblog. Diskusiu som ale teda bohužiaľ predčasne opustil, čím som bol celkom určite ochudobnený o možno celkom zaujímavú časť večera.

Každopádne si nechcem nechať újsť nasledujúcu sessnu, ktorá, dúfam, prípadne na vhodnejší čas a dátum, a na ktorej vytrvám až do samééého konca.

Na záver ešte štyri (zo siedmych) fotografií, ktoré som bájočkom vycvakol, keď bola príhodná chvíľa (všetky ostatné odporúčam odsledovať v ostatných článkoch spolukolegov a organizátorov akcie, viď odkazy na saaamom spodku):

_lienka-foti.jpg_monika-marcel-igor.jpg_jana-em.jpg_katharina-igi.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?