Jesenná depka

Autor: Tomáš Gluchman | 10.1.2007 o 8:00 | Karma článku: 2,84 | Prečítané:  1259x

Náš pes mi stále vraví, že to nie je až také zlé, stačí sa len pováľať na chrbáte a všetky starosti razom prejdú. Súzvuk prebiehajúcich období ale dáva znateľne znať na mojej psychickej stránke a tak si nahováram, že ma postihuje fenomén dneška zvaný depka. Nie je to regulárna depresia, pretože netuším, čo to všetko obnáša a nemám poňatia, či som ju vôbec niekedy mal.

Momentálne mám však pocit, že ma obletujú všetky možné termíny, ktoré môže človek mužského pohlavia naraz mať, s reálnu šancou ich všetky aj prežiť. Zápočtové (OK, to už končí), skúškové (OK... eh, to práve začína), deadliny, spánok, Tesco, spánok... a tak znova dookola, dokola, okolo stola. Lala. Hudba by mala pomáhať, čo?

Niekde som čítal, že ak ma trápi nejaká depresívna nálada, mal by som počúvať Mozarta. Partitúru Malej nočnej hudby už mám pomaly celú naštudovanú a musím uznať, že naozaj svoj blahodarný vplyv má. Minimálne dovtedy, kým si človek neuvedomí, že povinnosti naň ešte stále čakajú a kdejaký Rakúšan v bielej parochni zaňho to dielo nedokončí (a nepríde si s indexom a v modernom obleku pre zápis k skúšajúcemu).

Na mojej zmätenosti mi ešte prihráva aj pomerne záludná dilematická filozofická otázka, či je ešte jeseň, alebo už je jar. Mám si kupovať novú čiapku alebo pestrofarebné bermudy? Pozrite sa z okna a úprimne povedzte, či je možné, aby v prvom januárovom trimestri bolo von za oknom okolo polnoci plusových 12 (slovom dvanásť!) stupňov celzia? Globálne otepľovanie nás raz upotí k smrti a k moru budeme chodiť v lete skôr do Grónska, pretože tam bude ideálnych 28 v tieni, než na púštne Bahamy. (Ad: kým som dopísal článok, teplota stúpla o ďalší polstupeň @ 00:05)

Musím ale povedať, že som rád, že našťastie všetko má aj svoje dobré stránky, že všetko zlé môže byť teoreticky raz na niečo dobré (no zatiaľ netuším na čo :-)). Pred dvoma mesiacmi som spoznal jedného zlatého anjelika a odrazu všetko stíham a problémy ma kupodivu zastihnú akurát tak v spánku, keď ich práve nevnímam. Veru, ťažké je si potom uvedomiť, čo znamená ten odkaz v diári (a hlavne, kto ho tam dal), prečo mám toľko zošitov na stole (a hlavne, kto ich tam dal), či dokonca čo robím v tejto aule (a hlavne, kto ma tam dal)...

Horšie to je s povinnosťami, tie sa nedajú len tak preletieť, ako napríklad také "problémy" (ktoré mimochodom nie je problém zabudnúť - čo som to chcel?). Žiaden škriatok na svete mi nevymení posteľné na koleji, žiadneho poslíčka na nákup si ešte dovoliť nemôžem a škola neakceptuje žiadnych mojich zástupcov vo veciach študijných (zvlášť iného pohlavia a z inej Alma Mater :-)).

Ach jo... už som sa zase pristihol, ako vylievam svoje pocity na moje notebookovské klávesy (to potom bude čistenia, ts ts ts). Dúfam, že sa mi to aspoň nepodarí uložiť (sakra.. čo som to stlačil?!?)

PS: kto uhádne, kde bola uskutočnená nasledujúca fotografia a čo zachycuje, má u mňa veľkúúú pus.. ehm... no... dúfam, že bude stačiť aspoň prosté uznanie pravdy ;-)

kvazipeklo.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.


Už ste čítali?